.

Rose


Stránky majú asi dva, tri týždne, tak sa nehnevajte, že je tu toho tak málo, ono sa to po čase bude plniť...



Keď som sa priblížila ku hviezdám...

Sú tak veľmi ďaleko... Tak krásne, úžasné... tak jednoducho krásne. Ale nikdy sa ich nedotknem. Keď som bola malá, maminka mi hovorila o hviezdach, že sú to planéty, veľmi, veľmi ďaleko od nás. Že možno aj na nich niekto býva a že svietia preto, lebo horia. Vtedy som pár vecí nechápala ale ostatok rozumela.




Po čase som zistila, že sa ich nemôžem dotknúť. Veľa ľudí tvrdí, že to ide, keď sa chce a ja som chcela, lenže ani to nestačilo. Príliš ťažké pre tak malého človiečika, čo ešte nič nezažil. A práve preto  prišli.

Prišli a vzali mi hviezdy, vzali mi budúcnosť, skazili minulosť... Už som sa nemohla pokúšať sa ich dotknúť. Už som sa len pokúšala prežiť aspoň medzi oblohou a nebom. Tým nebom, ktoré bolo posiate mojimi hviezdami úspechu, odvahy, občas smútku.

Život sa zmenil a polárna žiara mi ho už nikdy neosvetlila. Všetko bolo nenávratne preč, skryté v nejakej čiernej diere nevedomosti. Tej sladkej nevedomosti.

A z nej ma prebral život. Svet tak krutý, tak zlý, že žiť, je za trest. Svoj trest som si odpykala.

Ale teraz, teraz sa zrazu všetko zahalilo a ja som ich uvidela. Bližšie, ako nikdy inokedy. Chopila som sa svojej príležitosti  a jemne sa dotkla svojich hviezd, svojho sna. Sna, ktorý sa stal skutočnosťou.

Zapisovala som to všetko, celý svoj život, do, pre niekoho nezmyselných riadkov, ktoré pre mňa znamenajú všetko. Život obrátil svoju kartu a ja som vytiahla tajné Eso. Moje presvedčenie, odvahu, ísť ďalej a nepozerať sa na to, čo bolo.

A tak som sa dotkla ich... mojich krásnych hviezd fantázie...

(Veľké poďakovanie, za hviezdy, patrí ľuďom zo stmívani.eu, a edwardcullen.kx.cz, špeciálne, LindSay a EdBeJinke.)




Vitajte na mojom Blogu!

 
TOPlist